Pavel Fieber: Mám radosť z toho, že môžem v Brne pracovať
autor: archiv divadla
Nemecký herec a režisér Pavel Fieber, československý rodák, študoval psychológiu, následne herectvo a réžiu, neskôr tiež spev. Prvé herecké angažmán získal vo Viedni, neskôr pracovall napríklad v divadlách v Bonne, Düsseldorfe, Berlíne, Karlsruhe, Salzburgu, či Brémach. Popri profesii režiséra a herca pôsobil tiež ako riaditeľ opernej školy pri Mestskom konzervatóriu v Mohuči a ako intendant v divadlách v Ulme, Kaiserslautern a Karlsruhe. Z jeho réžijnej práce stojí za zmienku práca na klasickom dramatickom diele (Shakespeare, Schiller), opere (Wozzeck, Carmen, Boris Godunov, Figarova svadba) muzikáli a operete. V Českej republike sa predstavil v Městském divadle Brno réžiou muzikálu Cabaret a operiet Veselá vdova a nedávno premiérovaný Netopier.
Isto nie. Stanislav Moša ma jednoducho pozval. A keďže tu divadlo funguje veľmi dobre, rád prichádzam naspäť.
Seminár Maxa Reinhardta kladie veľkú váhu na vzdelanie herca. Uňho sa predovšetkým všetci učia hrať situácie. V seminári bol aj veľký operný režisér Walter Felsenstein, ktorý nám tiež mnohokrát zdôrazňoval, že aj keď chce človek inscenovať operu, musia sa situácie pokiaľ možno čo najviac navzájom vybudovať a vziať vážne. Len potom to môže byť komické.
Vlastne len menšiu. Z mojich asi 120 réžií je zhruba 80 činoherných. Len v posledných rokoch robím mnoho hudobného divadla, ale moja hlavná práca vždy bola a je činohra.
Nesporne. Existujú veľké rozdiely medzi českým a nemeckým divadlom, pretože to nemecké je totálne zviazané zákonmi a odborárskymi predpismi. Preto sa musíte neustále pozerať na hodinky: „Aha, teraz je pauza, aha teraz je koniec...“. To všetko tu vonkoncom nie je. Ľudia skúšajú celkom v pohode a ako je nutné. Orchester napríklad až do konca skúšky. V Nemecku skúša orchester dve a pol hodiny, a potom je koniec. Takže podmienky sú v Nemecku omnoho horšie. Preto mám aj väčšiu radosť z toho pracovať tu.
Obecenstvo je napríklad v Berlíne omnoho otvorenejšie ako tu v Brne. Tiež v Stuttgarte, Kasseli, Bonne, kdekoľvek v Nemecku, či Rakúsku je značne živšie. Tu je také opatrnejšie. Je to ale v poriadku.
Začal som inscenovať operetu veľmi neskoro, lebo si myslím, že zrežírovať operetu je to vôbec najťažšie. Zväčša – a Netopier je výnimkou – je príbeh v operete veľmi jednoduchý a hlúpy. Ono zrežírovať to „najľahšie“ je tak vlastne najťažšie. Ak inscenujete Shakespeara alebo Toscu máte výborný kus. V operete je obtiažné urobiť ju živú, oživiť jej vtip. Moju prvú operetu som teda inscenoval len pred desiatimi rokmi. Dovtedy som ponuky neustále odmietal: „Ne, nie, nie, to je príliš ťažké!“.
Myslím si, že áno. Pre každú šou je publikum. Taktiež pre operetu. Ak chce človek operetou ľudí zabávať, potom to zmysel má. Ak pôsobí všetko na javisku ako z archívu a nikoho to nezaujíma, je to zle. Opereta má pobaviť a dôležité je vyprodukovať zábavu, ľudia sa potom nenudia, sú uveličení a vravia si: „Á to je pekné!“.
Sú niektoré, kde to je. Myslím ale, že sa človek nemá pokušať z operety vyťažiť napríklad sociálnu kritiku. Opereta musí byť dobrou zábavou.
Ak všetko dobre dopadne, budem tu v roku 2006 robiť Fidlikanta na streche (Šumaře na střeše).
Áno, vtedy som bol ešte intendantom v Karslruhe. Za toho času sme z Karlsruhe hosťovali v Prahe na fesitvale nemeckého divadla. Tiež v Brne bolo možné vidieť našu inscenáciu – Korngoldovo Mŕtve mesto. V blízskej budúcnosti tu ale neplánujem nič iné, než hosťovanie v Brne, kam sa teda znovu vrátim.
TIP!
Časopis 18 - rubriky
Časopis 18 - sekce
DIVADLO
Dítě v Dlouhé 2024 zná vítěze
Jedenáct představení 26. ročníku festivalu pro děti a jejich dospělé Dítě v Dlouhé, který probíhal v pražském celý článek
HUDBA
Pet Shop Boys: Nonetheless
Legenda taneční a elektropopové hudby. Britské duo Pet Shop Boys proslulo už koncem osmdesátých let, kdy vydal celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Kultovní punkový opus Jubilee
Jubilee
Dokud je hudba dost nahlas, neuslyšíme, jak se hroutí svět! Kultovní punkový opus s mnoha známými p celý článek