Ironický pohľad do zákulisia moci
autor: Scena.cz
Holandský súbor Combattimento Consort Amsterdam uviedol v rámci svojho turné ve Stavovském divadle Praha operu Agrippina. Händel v tejto opere prezentuje obľúbenú tému divadla; na rímskych dejinách 1. storočia n. l. zobrazuje neskrývano ironicky život mocných. Inscenácia režisérky Evy Buchmannovej sa snažila túto rovinu zvýrazniť. Vo vlastnej scénografii (spolu s Annètje de Jongovou) vytvorila konštruktivistickú poschodovú stavbu z trubiek, ktorá umožňuje vtipné rozohrávanie viacerých situácií naraz. Priestor jednoducho určuje stavebnica, z ktorej možno postaviť trón, stoličku alebo aj kráľovský stôl. Náležite je tento efekt využívaný vo viacerých groteskných výstupoch (napríklad keď Ottone hovorí o svojej rozplynuvšej sa nádeji na trón, zatiaľčo ten mu mizne spod nôh). Akýmsi ústredným, aj keď trochu lacným, znakom inscenácie je šnúra so spodnou bielizňou a ponožkami, ktorú rozvešiava, nevedno prečo, niekde v Poppeinom príbytku Claudiov sluha Lesbo. Scéna je podkreslená teplým nevýrazným svetlom (svetelný dizajn – Kees van de Lagemaat), ktoré je ale príliš často poddimenzované z akejsi túžby po barokovej atmosfére na úkor divadelnosti a príťažlivosti. Naopak výborné sa mi zdali kostýmy (Peter George d'Angelino Tap), ktoré v skratke charakterizujú jednotlivé postavy (výstredná Agrippina, slizký Nero, ťarbavý Claudius atp.) a nevyhýbajú sa ani historizujúcim prvkom, ktoré sa postmoderne striedajú so súčasnými strihmi (rovnošata rímskeho legionára, vojenský plášť a i.).
Najprínosnejšou je na inscenácii práca s hercami. Operní speváci sa dokázali oslobodiť od barokovej strnulosti a veľkých giest rozumným civilizmom a ani siahodlhšie árie tak nevyznievajú nudne. Dôležité je, že vedia o čom spievajú. Operné klišé tak prichádza na rad iba ako prvok komiky (predstieraný smútok Agrippin nad domnelou smrťou Claudiovou a pod.).
Hudobne dielo naštudoval Jan Willem de Vriend, principál súboru, ktorý úmyselne viedol orchester „nebarokovo“ dynamicky. Teleso ale je fyzicky limitované počtom i kvalitou historických nástrojov (tie sú prítomné popri súčasných) a tomu zodpovedá i výsledok. Speváci, hoci nie famózni, dokázali spoľahlivo odspievať svoje party, pričom najpevnejšie pôsobil Claudius Piotra Micinskiho, Poppea Renate Arendsovej a Annemarie Kremer ako Agrippina. Za zmienku rozhodne stoja Pallante (Robert Muuse) a Narcissus (Clint van der Linde), ktorí svoje postavy dokreslili najväčšmi.
U nás obchádzaný Händel dočkal sa príťažlivého a hlavne živého spracovania a ak búrlivý aplaus na konci predstavenia znamenal, že sa ho aspoň trochu podarilo sprístupniť, je to znamenité.
TIP!
Časopis 20 - rubriky
Časopis 20 - sekce
DIVADLO
Tři mušketýři: A nikdy nezapři sám sebe
Městské divadlo Zlín uvádí od dubna 2024 nadčasový romantický příběh TŘI MUŠKETÝŘI. Tento titul se na českých celý článek
HUDBA
Květnové koncerty ArtCafé představí směsici žánrů
Nejbližší koncerty ArtCafé nabídnou v Broumově během května vystoupení českých i zahraničních muzikantů. Jako celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Životopisné drama Hilma
Hilma
Její umění neuznávalo hranice viditelného světa ani společenských konvencí. Švédské životopisné drama celý článek